"S láskou rozpusti predstavu ako to bolo a aké to malo byť a nájdi pocit uvoľnenia v tom, ako to je práve teraz. "
Tieto slová som dnes našla zapísané v starom zošite a vôbec neviem, kedy som si to zapísala. A už vôbec nie, kto je autorom, proste žiadne súvislosti. A asi to nie je dôležité, pretože sa to deje.
Mala som a stále mám rôzne predstavy o tom, ako strávim tento rok. Človek mieni, život mení. Zrazu sa ocitám na miestach, ktoré by som si nikdy nevymyslela. Akoby nejaký navigátor zhora riadil moje kroky a ja len s úžasom v prítomnom momente sledujem, kde všade sa dostávam. A čo všetko dostávam.
Nie vždy si spojím Dar s mojim prianím. Predsa len mám nejaké predstavy, ako to malo vyzerať. Dokonca si často nepamätám, kedy som si priala to, čo teraz mám.
Moje priania sa neustále plnia, som tvorcom svojho života. Čomu venujem pozornosť, to oživujem, znásobujem a tým sa stávam. Nie vždy to vidím, predsa len pozrieť sa na seba bez zrkadla je ťažké. Občas sa potrebujem iný uhol pohľadu, vidieť súvislosti.
A v tom si pomáhame navzájom, v našich stretnutiach, v rozhovoroch. Veci nevidíme také aké sú, vidíme ich také, akí sme my. A v láskavom, bezpečnom prostredí ich vieme pomenovať a rozpustiť.
Neviem ako bude pokračovať moja Cesta ďalej, ale verím, že na nej bude veľa liečivých stretnutí, kde tie pocity uvoľnenia v prítomnom okamihu spolu nájdeme.
Arteterapia ako nástroj sebapoznania